Janmashtami status sanskrit
जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च।
तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि॥ २-२७
jātasya hi dhruvo mṛtyurdhruvaṃ janma mṛtasya ca।
tasmādaparihārye’rthe na tvaṃ śocitumarhasi॥ 2-27
प्रारब्धं भुज्यमानो हि गीताभ्यासरतः सदा।
स मुक्तः स सुखी लोके कर्मणा नोपलिप्यते॥śrīviṣṇuruvāca prārabdhaṃ bhujyamāno hi gītābhyāsarataḥ sadā।
sa muktaḥ sa sukhī loke karmaṇā nopalipyate॥
Source:
गीता-माहात्म्यम् २ (gītā-māhātmyam 2)
देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा।
तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरस्तत्र न मुह्यति॥ २-१३
dehino’sminyathā dehe kaumāraṃ yauvanaṃ jarā।
tathā dehāntaraprāptirdhīrastatra na muhyati॥ 2-13
य एनं वेत्ति हन्तारं यश्चैनं मन्यते हतम्।
उभौ तौ न विजानीतो नायं हन्ति न हन्यते॥ २-१९
ya enaṃ vetti hantāraṃ yaścainaṃ manyate hatam।
ubhau tau na vijānīto nāyaṃ hanti na hanyate॥ 2-19
न जायते म्रियते वा कदाचिन्
नायं भूत्वा भविता वा न भूयः।
अजो नित्यः शाश्वतोऽयं पुराणो
न हन्यते हन्यमाने शरीरे॥ २-२०Transliteration:
na jāyate mriyate vā kadācin
nāyaṃ bhūtvā bhavitā vā na bhūyaḥ।
ajo nityaḥ śāśvato’yaṃ purāṇo
na hanyate hanyamāne śarīre॥ 2-20
वासांसि जीर्णानि यथा विहाय
नवानि गृह्णाति नरोऽपराणि।
तथा शरीराणि विहाय जीर्णा-
न्यन्यानि संयाति नवानि देही॥ २-२२
Transliteration:
vāsāṃsi jīrṇāni yathā vihāya
navāni gṛhṇāti naro’parāṇi।
tathā śarīrāṇi vihāya jīrṇā-
nyanyāni saṃyāti navāni dehī॥ 2-22
नैनं छिन्दन्ति शस्त्राणि नैनं दहति पावकः।
न चैनं क्लेदयन्त्यापो न शोषयति मारुतः॥ २-२३Transliteration:
nainaṃ chindanti śastrāṇi nainaṃ dahati pāvakaḥ।
na cainaṃ kledayantyāpo na śoṣayati mārutaḥ॥ 2-23
जातस्य हि ध्रुवो मृत्युर्ध्रुवं जन्म मृतस्य च।
तस्मादपरिहार्येऽर्थे न त्वं शोचितुमर्हसि॥ २-२७
jātasya hi dhruvo mṛtyurdhruvaṃ janma mṛtasya cha।
tasmādaparihārye’rthe na tvaṃ śocitumarhasi॥ 2-27
हतो वा प्राप्स्यसि स्वर्गं जित्वा वा भोक्ष्यसे महीम्।
तस्मादुत्तिष्ठ कौन्तेय युद्धाय कृतनिश्चयः॥ २-३७Transliteration:
hato vā prāpsyasi svargaṃ jitvā vā bhokṣyase mahīm।
tasmāduttiṣṭha kaunteya yuddhāya kṛtaniścayaḥ॥ 2.37
सुखदुःखे समे कृत्वा लाभालाभौ जयाजयौ।
ततो युद्धाय युज्यस्व नैवं पापमवाप्स्यसि॥ २-३८Transliteration:
sukhaduḥkhe same kṛtvā lābhālābhau jayājayau।
tato yuddhāya yujyasva naivaṃ pāpamavāpsyasi॥ 2-38
कर्मण्येवाधिकारस्ते मा फलेषु कदाचन।
मा कर्मफलहेतुर्भूर्मा ते सङ्गोऽस्त्वकर्मणि॥ २-४७Transliteration:
karmaṇyevādhikāraste mā phaleṣu kadācana।
mā karmaphalaheturbhūrmā te saṅgo’stvakarmaṇi॥ 2-47
योगस्थः कुरु कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा धनञ्जय।
सिद्ध्यसिद्ध्योः समो भूत्वा समत्वं योग उच्यते॥ २-४८Transliteration:
yogasthaḥ kuru karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā dhanañjaya।
siddhyasiddhyoḥ samo bhūtvā samatvaṃ yoga ucyate॥ 2-48Hindi Translation:
हे धनंजय आसक्ति को त्याग कर तथा सिद्धि और असिद्धि में समभाव होकर
योग में स्थित हुये तुम कर्म करो। यह समभाव ही योग कहलाता है।
बुद्धियुक्तो जहातीह उभे सुकृतदुष्कृते।
तस्माद्योगाय युज्यस्व योगः कर्मसु कौशलम्॥ २-५०
buddhiyukto jahātīha ubhe sukṛtaduṣkṛte।
tasmādyogāya yujyasva yogaḥ karmasu kauśalam॥ 2-50
कर्मजं बुद्धियुक्ता हि फलं त्यक्त्वा मनीषिणः।
जन्मबन्धविनिर्मुक्ताः पदं गच्छन्त्यनामयम्॥ २-५१
karmajaṃ buddhiyuktā hi phalaṃ tyaktvā manīṣiṇaḥ।
janmabandhavinirmuktāḥ padaṃ gacchantyanāmayam॥ 2-51
यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता॥ २-५८Transliteration:
yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo'ṅgānīva sarvaśaḥ।
indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā॥ 2-58
क्रोधाद्भवति सम्मोहः सम्मोहात्स्मृतिविभ्रमः।
स्मृतिभ्रंशाद् बुद्धिनाशो बुद्धिनाशात्प्रणश्यति॥ २-६३
krodhādbhavati sammohaḥ sammohātsmṛtivibhramaḥ।
smṛtibhraṃśād buddhināśo buddhināśātpraṇaśyati॥ 2-63Hindi Translation:
क्रोध से उत्पन्न होता है मोह और मोह से स्मृति विभ्रम। स्मृति के भ्रमित होने पर बुद्धि का नाश होता है
और बुद्धि के नाश होने से वह मनुष्य नष्ट हो जाता है।